Spôsob života a bývania v Bocianskej doline ovplyvnilo banské podnikanie a neskôr dobytkársko-salašnícky charakter obce. Vytvorili sa tu mnohé jedinečné lokálne zaujímavosti v oblasti stavebníctva a bývania.
Dom č. 92 (v miestnom prostredí známy ako „Do Vargy“) bol po smrti posledného majiteľa Daniela Böhmera vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. Od roku 1986 je v správe Liptovského múzea. Expozícia v Baníckom dome sprístupňuje spôsob života a bývania s pôvodným interiérovým vybavením z prelomu 19. a 20. storočia.
Päťpriestorový banícky dom bol postavený v roku 1776 ako dom maštaľného typu. Maštaľ pre ustajnenie dobytka bola súčasťou domu a dalo sa do nej vojsť len cez pitvor. Neskôr bol interiér prebudovaný a dom získal súčasnú podobu. Vo vstupnom pitvore je na mieste pôvodného otvoreného ohniska postavený murovaný sporák s kotlom na ohrev vody a chlebovou pecou. Z pitvora sa vchádza do hlavnej obytnej miestnosti izby, doplňujúcej obytnej miestnosti – „izbenej komory,“ do skladovacieho priestoru „pitvorná komora a do priestoru nazývaného „šparhet“ alebo kuchyňa. Tento priestor bol využívaný hlavne v zimnom období, keď sa tu sústreďoval denný a nočný život rodiny. Dnes je tu umiestnená expozícia z dejín baníctva.
Hospodársky objekt „staja“ je umiestnený samostatne v blízkosti domu. Nachádza sa v nej expozícia ukážky chovu dobytka a oviec. Dobytkárstvo sa v Bocianskej doline vyznačovalo viacerými, iba pre túto dolinu charakteristickými znakmi. Zvláštnosťou bolo, že počas zimného obdobia sa chov hovädzieho dobytka presunul do extravilánu obce, kde v zrubových maštaliach zimoval od novembra až do polovice apríla.
Najdôležitejšou činnosťou pri lúčnom hospodárení bol zber sena a jeho transport. Seno sa uskladňovalo v podstreší maštalí. Z lúk ho znášali ženy na chrbtoch v objemných batohoch. Používali na to žinku a takýto batoh sena vážil 45 až 50 kilogramov.
Liptovské múzeum v letnom období pre návštevníkov pripravuje podujatia venované baníckym tradíciám a ukážkam tradičných foriem transportu sena Bocké batohy.