V roku 1796 bola medzi Liptovským Hrádkom a Kráľovou Lehotou na území zvanom Podjacková postavená vysoká pec, pre ktorú sa neskôr zaužíval názov Maša alebo Frischfajer. Pri tavení železnej rudy vo vysokej peci kúrili dreveným uhlím. Rudu dovážali z liptovských baní a vážili vo vážnici. Pri výrobe železa pracovalo asi 70 odborníkov, ktorých priviezli. Nemeckých krajín. Patrili medzi krišovských robotníkov, mali vlastnú uniformu a pomerne vysoký plat. Odliatky vo forme pecňov sa odvážali na pltiach dolu Váhom do železiarní na ďalšie spracovanie.