Živé vysielania z Liptovského múzea

Liptovské múzeum v Ružomberku pripravuje inovatívnu formu vzdelávacích programov pre školy práve v čase opatrení  súvisiacich s ochranou pred koronavírusom. Formou priamych prenosov v internetovom priestore, realizovaných v atraktívnom historickom a prírodnom prostredí svojich expozícií, ponúka učiteľom a žiakom vybrané témy z regionálnej histórie, národopisu i prírodných vied. Doba trvania prenosu je rovnaká ako pri štandardnej vyučovacej hodine, 45 minút. Ako pri tejto príležitosti uviedol riaditeľ Liptovského múzea  PhDr.Martin Krupa – „Ide o unikátne vysielanie. Školám a žiakom  ponúkame  možnosť navštíviť naše pamiatky a programy v reálnom čase, a to  prostredníctvom éteru a techniky . Zažiť niečo čo sa deje len o niekoľko kilometrov ďalej práve v tú chvíľu, kedy vysielanie sledujú.“ Vysielanie je prístupné celej verejnosti na facebookovej stránke nášho múzea.

Prvé z kultúrno – vzdelávacích podujatí je na programe 15. 10. 2020 o 10. hodine. Jeho kulisu bude vytvárať stredoveký gotický kostol Všetkých svätých v Ludrovej na Kúte. Miesto s bohatou históriou a opradené povesťami ponúkne priestor na predstavenie zaujímavých tém z dobovej medicíny a kulinárstva.  PhDr. Karol Dzuriak a Mgr. Ľubica Drusková v spolupráci s ďalšími kolegami priblížia internetovým návštevníkom spôsoby využitia byliniek v stredovekom a ranonovovekom liečiteľstve so zameraním na liečenie rán a v boji s dobovými epidémiami, v časti venovanej tvorivým aktivitám naučia deti ako si vyrobiť morovú masku či model liečivej rastliny v podobe brošne alebo vkusnej dekorácie a pre gurmánov pripravia niektoré z jednoduchých, ale výživných a zdravých jedál podľa dobových receptúr.

Druhý z prenosov je naplánovaný na 22. 10. 2020 o 10. hodine a doktorant Vladimír Hemala sa v ňom bude venovať prírodným podmienkam, faune a flóre Liptova s dôrazom na oblasť Západných, Vysokých a Nízkych Tatier. Program sa uskutoční v prostredí novootvorenej oddychovej zóny Múzea liptovskej dediny v Pribyline.

Tretí z najbližšie plánovaných prenosov by sa mal uskutočniť 28. 10. 2020 (v rovnakom čase). Archeologička Liptovského múzea v Ružomberku Mgr. Simona Sliacka v ňom školákom priblíži čo je to vlastne archeológia,výsledky aktuálnych archeologických výskumov, na ktorých sa Liptovské múzeum podieľa, a zaujímavé a cenné exponáty z našich expozícií a depozitárov.

Prvý zo spomínaných populárno – vzdelávacích programov nesie názov POTULKY PO HISTÓRII: ČO NÁM ZANECHAL ČAS RYTIEROV A PRINCEZIEN V MEDICÍNE A KULINÁRSTVE. Prístupnou formou chce žiakov „vtiahnuť“ do dejín medicíny (a osobitne medicínskeho využitia byliniek, charakteristického pre toto obdobie) od 11. po 17. storočie.


Prelínať sa v ňom budú hlavné európske trendy vývoja medicínskeho poznania s konkrétnymi liptovskými príkladmi liečiteľstva a liečebnej starostlivosti v danom časovom horizonte. Základom bude liečba rán, nových i starších, zanedbaných a nehojacich sa, i s komplikáciami, a tiež súvisiacich medicínskych problémov, ako sa s nimi mohli stretnúť pacienti a lekári či liečitelia, ktorí sa museli potýkať s následkami zranení po vojnových udalostiach, poľovačkách, pádoch, bitkách a prepadoch, teda udalostiach vcelku štandardných v sledovanom období.

Zakaždým medicínsku situáciu uvedie konkrétny historický príklad, skutočná historická udalosť alebo legenda, počas ktorej mohlo reálne dôjsť k určitému druhu zranenia, dobového traumatologického prípadu (napr. povesť o templárskom priorovi Herbersteinovi z 13. storočia, obliehanie hradu Liptov v lete roku 1399 či epizóda z Likavy z decembra 1528, z bojov a šarvátok počas vnútrokrajinskej vojny o uhorský trón, liptovská vojna medzi Pongrácom z Mikuláša a Petrom Komorovským, výčiny Komorovského „briganta“ Lukáša Chrena alebo veľký dekrét kráľa Mateja I. Korvína o predchádzaní potýčkam so zbraňou v ruke z roku 1486).

Nasledovať budú ilustrácie liečebných postupov vo forme výkladu či náznakovej prezentácie podľa dobových receptov (od sv. Hildegardy z Bingenu po Jana Černého, Pietra Andreu Matthioliho, Heinricha Rantzaua; tlačou vydávané botanicko – medicínske práce, traktáty a kompendiá posledných troch menovaných boli okrem ďalších spisov iných autorov súčasťou základnej výbavy lekára tých čias v našom priestore), „portréty“ vybraných liečivých rastlín, ktoré spomínané osobnosti používali pri medicínskej liečbe traumatologických prípadov a súčasťou internetového vyučovania bude aj stručný náčrt vývoja a podôb  medicínskej starostlivosti na Liptove v sledovanom časovom úseku. Aspoň okrajovo sa ukážky dotknú aj súvisiacich oblastí – dobovej hygieny a infektológie (menovite dobových spôsobov dezinfekcie vody počas vojnového ťaženia a liečby možných následkov infekčných črevných ochorení), spôsobu starostlivosti o nohy unavených a „uchodených“ pútnikov  pocestných, a tiež zaujímavých kuriozít a unikátov liptovskej medicíny, ktoré Liptov významným spôsobom posúvali na špičku vtedajšieho poznania (liptovskí Almanovci a liečba besnoty, očná operácia zo 17. storočia v Nemeckej Ľupči v kombinácii s neinvazívnymi metódami liečby očných problémov podľa receptúr vyššie menovaných autorov, unikátny rukopis – kompendium mikulášskeho lekára s iniciálkami mena F. H. zo 17. storočia).

S dobovou medicínou a jej prírodnými rastlinnými prostriedkami súvisia aj mnohé povery a predstavy spojené s nadprirodzenými bytosťami, čo bude možné ilustrovať na príklade cesnaku a liptovských dokladov potenciálnych prípadov vampirizmu a revenantov.

Druhou veľkou témou budú morové epidémie – v európskom i slovenskom a liptovskom kontexte. Dopĺňať ich bude opäť medicínska a infektologická aplikácia byliniek a ďalších dobových látok a produktov (hlavne kadidiel) pri preventívnom predchádzaní morovej nákaze resp. pri posilňovaní imunity alebo liečbe moru. Východiskom budú opäť receptúry z diel vyššie uvedených autorov. Žiaci dostanú príležitosť zoznámiť sa aj s maskou morového doktora, účelom a spôsobom jej používania lekármi i inými kategóriami osôb pôsobiacich vo verejnom záujme počas morových epidémií.

Súčasťou podujatia budú tvorivé dielne, určené hlavne pre mladších žiakov. Deti sa zoznámia s postupom ako si vyrobiť brošňu vo forme liečivej púpavy, peknú dekoráciu v podobe venca z hlavičiek cesnaku a domácu morovú masku – na karneval, hru či iné použitie.

Ďalším doplnkom (v závislosti od časových možností) budú príklady zdravej stravy z čias stredoveku a raného novoveku: Avicennove energetické guľôčky a ich moderný variant, zdravé ovocné kaše a aspoň v teoretickej podobe aj (možno) menej zdravé, ako energetická bomba pôsobiace melóny a dyne v cukre a mede. Pre mladých učencov aj príklad ako si vyrobiť podľa historickej receptúry atrament, aby si mohli zapisovať získané poznatky, recepty a vedomosti naozaj originálnym a štýlovým spôsobom.

CLOSE
CLOSE