Tlačová správa – Nová publikácia Liptovského múzea a online prehliadka LMR.

Liptovské múzeum v Ružomberku zajtra 28. 10. 2020 predstavuje svoju novú publikáciu, určenú odbornej muzeálnej, muzeologickej i širšej laickej verejnosti.

Kniha „Múzejníctvo v Liptove“, ktorého autorom je PhDr. Martin Krupa, riaditeľ múzea, zoznámi čitateľa s viac ako storočnou bohatou históriou muzeálnych inštitúcií na Liptove i pokusov, iniciatív, predstupňov organizačných foriem, spolkov a spoločností, ktoré ich založeniu predchádzali.

V spomínanom časovom rozpätí vznikli na Liptove štyri múzea, každé s osobitým zameraním a náplňou činnosti i s mnohými spoločnými črtami a aktivitami a výsledným synchrónnym efektom dokumentovania a múzejnej prezentácie prírodného, historického a umeleckého bohatstva regiónu.

Autor začína svoju históriu priblížením prvých iniciatívnych krokov miestnych nadšencov múzejníctva v Liptovskom Mikuláši a Ružomberku. V období belle époque na postavenie prvého múzea regiónu (fakticky oficiálneho múzea Liptovskej župy) vďaka svojim konkrétnym aktivitám reálne ašpirovali mikulášska Liptovská zbierka (1904) a o niečo mladšia ružomberská Liptovská muzeálna spoločnosť (1911/1912), pričom druhá spomínaná mala svoj predobraz v súkromnom Alžbetínskom múzeu bratov Kűrthiovcov (1894 – 1898). Farbisté líčenie peripetií obidvoch samostatných spoločností okolo založenia múzejného ústavu spája autor do jednej spoločnej kapitoly, venovanej ich snahám a organizačným krokom, niekedy viac, inokedy (hoci len dočasne)  menej úspešným. Vďaka tomu sa mu darí načrtnúť plastický a celistvý obraz jednej významnej kultúrnej tendencie v spoločenskom živote Liptákov pred 1. svetovou vojnou.

Založením Liptovského múzea, priblížením jeho činnosti do vzniku ČSR, a tiež úspešnou mikulášskou reprízou úsilia o založenie múzea (tentokrát Múzea slovenského krasu) sa končí spoločné a synchrónne líčenie  osudov liptovských múzejníkov. Každý zo štyroch nasledujúcich tematických celkov, rozčlenených do jednotlivých kapitol podľa významných etáp ich existencie,  je už venovaný samostatnej histórii jednotlivých múzeí, pričom autor, samozrejme v patričnej miere, venuje pozornosť aj významným spoločným momentom a míľnikom ich odbornej činnosti a spolupráce. A tak sa čitateľ postupne zoznámi s dejinami Liptovského múzea v RužomberkuSlovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši ako nástupcu Múzea slovenského krasu; takisto mikulášskeho, pôvodne literárnohistorického, dnes plnokrvného vlastivedného Múzea Janka Kráľa i Národopisného múzea v Liptovskom Hrádku so Spolkom pre záchranu hradu Hrádok, ktorého pôsobenie o dve desaťročie predchádzalo založeniu hrádockého múzea, od r. 1974 zlúčeného s Liptovským múzeom.

Samostatný celok predstavujú biografické medailóny vybraných významných osobností liptovského múzejníctva od najstarších čias až po súčasnosť. Čitateľ tak v samostatných kapitolkách spozná život a dielo Jána Hlavienku, Ivana Houdeka, Jozefa Jakubíka, Jozefa Kasanického, Artúra a Júliusa Kűrthiho, Marcela Lalkoviča, Jána Pavlíka, Jána Volka – Starohorského a Ivety Zuskinovej.

V závere sa autor stručne zamýšľa nad perspektívami múzejníctva v jeho regionálnom i globálnom rámci v súčasnej dobe razantného nástupu digitálnych technológií, ktorá je zároveň poznamenaná degradáciou kultúry a vzdelanosti, a tým aj plnohodnotnej spoločenskej (inštitucionálnej i individuálnej) objednávky, adresovanej múzeám a ich pracovníkom.

Čítanie je to veľmi príjemné, ktoré svojím pútavým, ľahkým a súčasne kultivovaným štýlom osloví každého, kto má seriózny záujem o túto oblasť kultúry v jej regionálnom rámci. Rozsah radí knihu k stredne veľkým publikáciám, no pritom je veľmi obsažná, naplnená faktami a proporčne a interpretačne vyvážená. Formát knihy a jej grafické riešenie nadväzujú na staršiu Stovku Liptovského múzea z pera kolektívu autorov, jeho pracovníkov (2013/2014), vďaka čomu dostáva záujemca do rúk  neformálny a pritom veľmi sympatický edičný rad. A zároveň prvú syntetizujúcu prácu o liptovskom múzejníctve ako lokálnom a regionálnom fenoméne, v mnohých ohľadoch i obdobiach presahujúcom  hranice  kraja pod Kriváňom.

Vzhľadom na súčasnú epidemiologickú situáciu sa prezentácia knihy uskutoční vo vyššie spomínaný deň, 28. 10. 2020 o 10.00, vo výhradne elektronickej podobe, formou dokrútok a priameho prenosu, ktorí môžu záujemcovia a priaznivci sledovať na facebooku Liptovského múzea v Ružomberku.  Knihu predstaví jej autor, PhDr. Martin Krupa, a do života ju uvedú RNDr. Dana Šubová, CSc., riaditeľka SMOPaJ v Liptovskom Mikuláši, a PhDr. Ferdinand Uličný, DrSc., popredná osobnosť slovenskej historickej vedy a osobitne slovenskej medievalistiky, dlhoročný pedagóg Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. Účastníkov prenosu pozdraví aj riaditeľ partnerského MJK Mgr. Jaroslav Hric.

Na úvodné predstavenie publikácie nadviaže program, ktorý je súčasťou aktuálneho inovatívneho bloku vzdelávacích a kultúrno – vzdelávacích podujatí Liptovského múzea v Ružomberku v internetovom priestore. PhDr. Karol Dzuriak prevedie divákov cez vybrané expozície Liptovského múzea v jeho sídelnej ružomberskej budove a predstaví niektoré z jeho zaujímavých a cenných exponátov, Mgr. Jana Saganová priblíži výber zo vzácnych tlačí a archiválií v správe múzea, Jiří Přibyl zasvätí záujemcov do tajov odbornej práce konzervátora a reštaurátora.

Novinkou tohto vysielania bude aj zaradenie návštevníkov – divákov facebooku do súťaže o knihu Múzejníctvo v Liptove. Pričom prví piati, ktorí správne odpovedia na položenú otázku v priebehu vysielania, dostanú darom spomínanú publikáciu.

Pracovníci Liptovského múzea v Ružomberku sa tešia na Váš záujem a ďakujú Vám za Vašu priazeň.