Pribylina 5.6.2020 – slávnostné otvorenie Považskej lesnej železnice

Dňa 5. júna 2020 o 13.00 hod. predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová spolu s riaditeľom Liptovského múzea Martinom Krupom a mnohými ďalšími pozvanými hosťami, poslancami žilinskej župy, primátormi a starostami obcí Liptov, ako aj s odbornou verejnosťou odpískali vlak, ktorý bude jazdiť na novootvorenej trati Považskej lesnej železnice.

Príbeh Považskej lesnej železnice, ktorá dnes stojí v Pribyline, je starý už 110 rokov. Začal sa písať v roku 1910, keď Uhorská kráľovská lesná komora rozhodla, že v doline Čierneho Váhu postaví lesnú priemyselnú železnicu na parný pohon. Príprava a realizácia stavby trvala do r. 1916, kedy bola odovzdaná do prevádzky. Fungovala až do decembra 1972 a počas 56 ročnej prevádzky sa postupne rozrástla na dĺžku 109 km a bola druhou najdlhšou lesnou železnicou na Slovensku.

Žilinskému samosprávnemu kraju a Liptovskému múzeu sa podarilo po rokoch úsilia obnoviť prevádzku dopravy na špeciálnej dráhe Považská lesná železnica. Po dlhej prestávke 48 rokov sa jej rušne opäť rozbehnú po trati, aj keď skrátenej a premiestnenej do areálu Múzea liptovskej dediny.

Vďaka programu cezhraničnej spolupráce Interreg V-A Poľsko – Slovensko 2014 – 2020 a finančnému príspevku Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci realizácie projektu „Po stopách technických pamiatok z Podhalia na Liptov“ bola v roku 2018 uskutočnená rekonštrukcia a dobudovanie úzkorozchodnej trate, spájajúcej dolnú časť areálu Múzea liptovskej dediny v Pribyline s depom PLŽ v jeho hornej časti. Úpravou trasy Považskej lesnej železnice sa obnovil železničný spodok a zvršok v dĺžke 950 m železničnej trate, na ktorej budú môcť jazdiť historické vlakové súpravy, zachránené z pôvodnej železnice. Projektovú dokumentáciu na túto stavbu vypracovala firma REMING CONSULT a.s. Bratislava a stavbu realizovala firma ERPOS s.r.o. Žilina.

Liptovské múzeum vďaka finančnej pomoci 48 000,- EUR z rozpočtu Žilinského samosprávneho kraja zakúpilo od Múzea starých strojů a technologií Žamberk funkčnú dieselelektrickú motorovú lokomotívu BNE 50 (GEBUS modrý), mašinu dal do prevádzkyschopného stavu pán Michal Bednář s jeho tímom.

V rámci grantového systému Fondu na podporu umenia bol schválený projekt na reštaurovanie osobného vozňa Ba/u6 zo zbierok v správe Liptovského múzea, ktorý sa podarilo zreštaurovať za sumu 10 526,- EUR. Reštaurovanie bolo uskutočnené vo Vrútkach (OKV s.r.o. Martin) pod vedením Ing. Ladislava Jambora.

Nie malé úsilie stálo pracovníkov Liptovského múzea vybavenie rozhodnutia na prevádzkovanie a licencie na prevádzkovanie dopravy v zmysle zákona o dráhach č. 513/2009 Z.z. a 514/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Pri tomto procese nám pomohli Mgr. Ľubomír Lehotský, ktorý menežoval jednotlivých odborníkov, ďalej Mgr. Branislav Behún a Ing. Ján Lukáč, robili technickú kontrolu a technicko-bezpečnostnú skúšku vozidiel, revíziu elektrických zariadení vozidiel Pavol Zofčák. Posúdenie zhody so schváleným typom historických vozidiel a vypracovanie Stanoviska poverenej právnickej osoby pre posudzovanie zhody so schváleným typom historických dráhových vozidiel robil Výskumný a vývojový ústav železníc Ing. Tibor Polyák, Ministerstvo dopravy a výstavby SR pán Tomčala vydal technické preukazy pre dráhové vozidlá a Dopravný úrad v Bratislave Ing. Ivan Škoda a Ing. Vratislav Vingálik vydal rozhodnutie o povolení prevádzkovania dráhy a licenciu na prevádzkovanie dopravy na tejto špeciálnej dráhe.

Všetkým spomínaným i nespomínaným, ktorý sa zaslúžili o sprevádzkovanie železnice, v tejto chvíli úprimne ďakujeme.

Počas takmer 60 ročnej prevádzky bola Považská lesná železnica spoľahlivým dopravným prostriedkom na zvoz dreva aj na prepravu osôb. Obyvatelia tohto regiónu boli s ňou dokonale zrastení, takmer každý dopravný prostriedok mal svoje pomenovanie. Parné rušne mali pomenovanie Malá Maďarka (U 45 902), Cifra (U 45 903), Kopíl (U 45 904), Barbora (U 45 905), Veľká Maďarka (U 46 902) a Sulika (Škoda Kč 4 – 199, teraz Kačena). Traťmajstrovská drezina bola Frajtka a prvý osobný vozeň Klasa. Aj turisti a návštevníci okolitých obcí a osád si lesnú železnicu obľúbili. Vlaky dôverne nazývali mašinka a trať štriečka. Pre výletníkov a obdivovateľov prírody bolo cestovanie touto lesnou železnicou ozajstným zážitkom. Želáme si spoločne, aby toto platilo o našej železnici aj naďalej, ukončil príhovor Martin Krupa, riaditeľ múzea a pozval všetkých zúčastnených na prvé jazdy lesnou úzkorozchodnou železničkou.

 

CLOSE
CLOSE