Ovečka – ovečka – podujatie v Pribylinskom skanzene – 29.7.2012
Liptovské múzeum v Ružomberku, ktoré je v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, pripravilo dňa 29.7.2012 programové podujatie – Ovečka – ovečka, ktorý je zameraný na prezentáciu tradičných foriem chovu oviec a s tým spojených kultúrnych prejavov – odevom a spôsobom života ovčiarov, výrobou salašného riadu a predmetov pastierskeho rezbárskeho umenia.
Program začal ukážkou ručného strihania oviec valaského plemena. Raritou múzea v prírode je zaregistrovaná farma zameraná na chov oviec typu zušľachtenej valašky čiernej. Ovce tak tvoria súčasť živej zoo expozície, o ktorú prejavujú záujem najmä detskí návštevníci.
V duchu hesla Ovečka, ovečka – trojaký úžitok by sme chceli poukázať na tri produkty hospodárskej úžitkovosti oviec – na ovčie mlieko, ovčiu vlnu a ovčie mäso, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť životného štýlu našich predkov.
Keďže ovčie mlieko a produkty vyrobené z neho, spolu s ovčím mäsom tvorili kedysi základ jedálneho lístka a môžu byť inšpiráciou na obohatenie súčasných stravovacích návykov, návštevníkom múzea sme predviedli prípravu tradičných liptovských halušiek. Mohli ochutnať ovčí syr a žinčicu, kúpiť si produkty z ovčieho mlieka z produkcie poľnohospodárskeho družstva z Važca.
Ovčia vlna – dnes nedocenený materiál mnohými považovaný aj za odpadovú surovinu – bola v minulosti jedným zo základných produktov úžitkovosti oviec. V tradičnom prostredí sa z nej vyrábali rozmanité prikrývky, zhotovovali odevné súčasti, najmä nohavice, haleny a chlpaté guby. Každému, kto sa chcel dozvedieť viac o tradičnom odeve ovčiarov, porozprávala odborná pracovníčka múzea – etnologička – zaujímavosti z odievania pastierov. Návštevníci si mohli vyskúšať, ako sa v minulosti spracovávala ovčia vlna, ako sa vlna čuchrala, česala, priadla a plstila.
Nezabudli sme ani na najmenších návštevníkov, deti si na pamiatku mohli urobiť suvenír, pri príprave ktorého použili ovčiu vlnu.
Spôsob života pastierov mimo domova a v bezprostrednom kontakte s prírodou vytváral priaznivé predpoklady na rozvoj pastierskeho umenia. Zručnosť pastierov sa najvýraznejšie prejavovala v zdobení a umeleckom tvarovaní dreva, najmä salašníckeho riadu. Boli to predovšetkým nádoby na pitie žinčice, črpáky, forma na syr a oštiepky, varechy.
Aby návštevníci mali možnosť zhliadnuť artefakty valašskej kultúry pozvali sme v tento deň do areálu múzea výrobcov predmetov pastierskeho umenia – dreveného riadu, výrobkov z kože a šperkov.
