Liptovské múzeum

Koncom 19. storočia prejavila trojica študentov Mikuláš Geiger, Artúr a Július Kürtiovci záujem o tvorbu zbierok predmetov z oblasti histórie, prírody a spoločnosti. A. Kürti sa venoval zberu etnografického a J. Kürti geologického a paleontologického materiálu. Zbierky boli umiestnené v podkroví budovy – Madočániovskej kúrie – sídle rodiny Kürtiovcov (v roku 1928 bol na jej mieste postavený Kultúrny dom). Dňa 20. marca 1894 boli slávnostne sprístupnené spolkom „Ružomberské alžbetínske múzeum“ (Rózsahegyi Erzsébet muzeum – pomenované podľa rakúskej cisárovnej Sissi), ktorého predsedom bol A. Kürti. V dôsledku odchodu J. Kürtiho na vysokoškolské štúdium do Budapešti spolok 28. júla 1898 zanikol. Časť zbierok bolo rozpredaných, ostatné boli vrátené pôvodným vlastníkom.

V roku 1904 sa na základe článkov bratov Kürtiovcov v miestnych novinách „Ružomberské listy“ (Rózsahegyi Lapok), mestská rada zaoberala myšlienkou založenia múzea, ale pre nedostatok financií sa nerealizovala. V roku 1911 získal Artúr pre tento zámer námestníka mešťanostu Vojtecha Kronera, lekára Vavra Šrobára i mestského pravotára Jozefa Váradiho. Dňa 1. novembra 1911 založili J. Váradi, A. a J. Kürtiovci a bývalý gymnaziálny profesor Vojtech Dornyay prípravný výbor, ktorého dočasným predsedom sa stal J. Váradi. Na zasadnutí 28. novembra 1911 prijal 18-členný výbor názov inštitúcie „Liptovská muzeálna spoločnosť“ (Liptóvármegyei Muzeumegyesület Rózsahegyen) a vytýčil smer jej pôsobnosti. Zasadnutie sa uznieslo umiestniť zbierky J. Kürtiho v dvoch miestnostiach na poschodí budovy bývalej rímsko-katolíckej fary. Zakladajúcimi členmi spoločnosti boli J. Váradi, V. Dornyay, Gregor Litán a Vladimír Makovický.

Rímskokatolícka fara v Ružomberku - prvé sídlo Liptovského múzea (v pozadí)Dňa 12. februára 1912 sa konalo ustanovujúce Valné zhromaždenie (VZ) Liptovskej muzeálnej spoločnosti, na ktorom boli prijaté stanovy (ministerstvo vnútra ich potvrdilo v januári 1913). Predsedom sa stal J. Váradi, riaditeľmi múzea V. Dornyay, A. Kürti a V. Šrobár, kustódom J. Kürti. Prvou úlohou spoločnosti bolo založiť múzeum, venovať sa sústavnému zberu, triedeniu a vystavovaniu materiálu vzťahujúceho sa na dejiny, umenie, literatúru, priemysel, národopis a prírodu Liptova. Múzeum malo mať 5 oddelení: starožitností (predmety od najstarších čias po súčasnosť), prírodovedy (mineralogické, faunistické a flóristické exponáty), národopisu, priemyslu a umenia, knižnicu so všeobecnou a regionálnou literatúrou i archív. Jeho základný fond tvorili zbierky bratov Kürtiovcov, deponáty rímskokatolíckeho farského úradu a piaristického kláštora. Počet inventárnych predmetov predstavoval 1 132 kusov v hodnote 600 korún. Druhou úlohou spoločnosti malo byť usporadúvať populárno-vedecké prednášky a publikovať štúdie.

Múzeum bolo sprístupnené širšej verejnosti 1. mája 1912. Vstupný poplatok predstavoval 40, 20 a 10 h. Počas prvých šiestich mesiacov navštívilo múzeum viac ako 250 ľudí. Vznikla osobitná komisia, ktorej členovia organizovali a usmerňovali zber ďalšieho materiálu. Mesto na žiadosť spoločnosti uvoľnilo pre múzeum celé poschodie budovy (10 miestností). Po polročnej inventarizácii zbierkových predmetov bolo dňa 15. júna 1912 múzeum opäť otvorené tentoraz už v siedmich miestnostiach. V priebehu dvoch mesiacov ho navštívilo okolo 300 ľudí.

Najstaršie expozície múzeaDňa 30. marca 1913 sa konalo prvé riadne VZ. Koncom roka sa mestská rada stala zakladajúcim členom múzea, ktorému poskytla 78 predmetov zo svojho archívu. Dňa 6. júla 1914 sa dostalo pod štátny dozor s ročnou podporou vo výške 2 000 korún. Zásluhou liptovského podžupana Rudolfa Ballu múzeum získalo 101 predmetov zo župného archívu, medzi ktorými bola aj čiapka pripisovaná Jurajovi Jánošíkovi, a podporu od zastupiteľstva. J. Kürti každý týždeň uverejňoval správy o činnosti múzea v miestnom časopise.

Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa výbor múzea 28. júla 1914 rozhodol zastaviť jeho činnosť a poveril členov spoločnosti, aby vykonávali dozor nad zbierkami. Dňa 2. februára 1915 zomrel riaditeľ múzea A. Kürti.

A. Kürti získaval pre múzeum etnografické predmety, viedol muzeálnu rubriku v miestnom časopise, referoval o činnosti múzea. Na jeho návrh bol utvorený tzv. muzeálny zbierkový výbor, ktorý počas letných nedelí zbieral predmety po okolitých obciach Liptova.

Po vzniku ČSR sa prvé zasadnutie výboru múzea konalo 29. januára 1919 a jeho zbierky boli sprístupnené verejnosti 1. februára 1919. V dôsledku potreby uskutočniť cieľavedomejší zber vojnových predmetov, ich inventarizáciu, roztriedenie a vystavenie, ale aj nezáujmu členov spoločnosti o spoluprácu so správou múzea, boli expozície od októbra 1919 do júla 1920 zatvorené. Na 30. júna 1921 zvolal výbor mimoriadne VZ, ktorého účastníci rozhodli o rozpustení spoločnosti a odovzdaní múzea do správy mesta. Keďže mešťanosta Karol Méderly vyhlásil, že mesto by bolo ochotné prevziať múzeum do svojej správy, VZ prijalo jeho návrh. Akt odovzdania a prevzatia múzea aj s jeho fondom, ktorý tvorilo 23 496 predmetov a majetkom v hodnote 52 403 Kč sa uskutočnil 17. decembra 1921. Jeho nový názov bol „Liptovské múzeum v Ružomberku“. Mesto mu zvýšilo ročnú podporu na 5 000 Kč a funkciou kustóda poverilo J. Kürtiho, ktorý ju vykonával do konca roka 1924 a potom opäť od roku 1926. Múzeum okrem toho dostávalo aj župnú a štátnu podporu.

Spolupracovníkmi J. Kürtiho boli najmä niektorí profesori miestneho gymnázia – Ján Sladký (inštaloval prírodovednú expozíciu), Viktor Amand Kyas a Ivan Houdek, archeológ Vojtech Budinský-Krička (inštaloval expozíciu praveku), archivár Alexander Húščava, maliari Alojz Fellegi a Jozef Kuska. Od vedenia župy sa im podarilo získať pre múzeum viacero cenných predmetov, napr. sériu portrétov liptovských županov či stoličnú zástavu z roku 1742.

Architektonická štúdia Liptovského múzea od Vojtecha DonneraV roku 1927 sa múzeum zúčastnilo výstavy slovenských žúp v rámci Dunajského veľtrhu v Bratislave, z ktorej získalo niekoľko vzácnych exponátov, napr. tzv. sielnickú guľu či kostrové pozostatky mamuta. O rok neskôr mesto uvoľnilo pre zbierky múzea 7 miestností v budove bývalej dievčenskej ľudovej školy. Archív múzea bol umiestnený v jednej miestnosti budovy bývalej chlapčenskej ľudovej školy. Múzeum malo značné finančné problémy, preto jeho pracovníci v roku 1930 založili „Združenie priateľov Liptovského múzea v Ružomberku“. V roku 1933 však zaniklo. Od júla 1931 začal vychádzať časopis „Zprávy Liptovského múzea“. V každom čísle bola uverejnená štvrťročná správa o činnosti múzea, štúdie a články, opisy a excerpcie z ružomberských mestských protokolov, povesti z Liptova a i. Časopis však pre nedostatok financií a predplatiteľov prestal vychádzať v roku 1933. V roku 1932 múzeum získalo archív Nemeckej (dnes Partizánskej) Ľupče, ktorý bol jedným z najobsiahlejších archívov v Liptove. V roku 1934 prevzalo aj časť archívu mesta Ružomberok (písomnosti z rokov 1730 – 1847 a časť z nich do roku 1880). V roku 1933 pribudlo do zbierok múzea 1 907 predmetov, o rok neskôr už 2 310.

V januári 1934 mestské zastupiteľstvo vyčlenilo 1,2 milióna Kč na stavbu dnešnej budovy múzea, ktorá sa začala 11. septembra 1935 podľa projektu architekta Vojtecha Donnera. Základný kameň slávnostne posvätil rímskokatolícky kňaz a politik Andrej Hlinka. Kolaudácia sa uskutočnila 25. februára 1937 a 6. marca 1937 bola budova odovzdaná správe múzea. Po presťahovaní a inštalovaní zbierok do nových priestoroch boli 1. júla 1937 sprístupnené verejnosti.

Starosta Ružomberka Anton Medery pri kladení základného kameňa múzeaJ. Kürti viedol múzeum v novej budove iba jeden rok. Na jar 1938 odišiel do Levoče pomáhať pri zriaďovaní mestského múzea. Počas pobytu prechladol a v dôsledku komplikácií zomrel 23. júna 1938 v ružomberskej nemocnici. Dňa 30. decembra 1938 mestská rada na návrh kuratória múzea (F. Peller, I. Houdek, J. Sladký, J. Elischer a J. Jakubík) poverila za jeho dočasného správcu zakladateľa a tajomníka Liptovskej muzeálnej spoločnosti Jozefa Jakubíka, ktorý túto funkciu vykonával do 1. februára 1955. Počas jeho pôsobenia múzeum sprístupnilo prvú expozíciu A. Hlinku (sám jej venoval 72 predmetov), ktorá bola v roku 1946 z politických dôvodov zrušená a obnovená až v roku 2007.

Múzeum sa svojimi zbierkami prezentovalo na viacerých významných projektoch – jubilejnej zemskej výstave v Košiciach (1938), Dunajskom veľtrhu v Bratislave (1939), medzinárodnej výstave krajín Osi v Stuttgarte (1941) a na expozícii „100 rokov slovenského výtvarného umenia“, ktorá bola súčasťou výstavy „Slovenské ľudové umenie“, usporiadanej Umeleckou besedou slovenskou v Bratislave (1948). V roku 1940 bola zriadená stála expozícia výroby papiera a jej produktov. Počas prechodu frontu sa pracovníci múzea venovali predovšetkým zberu exponátov vojenského charakteru (zbrane a výstroj).

V rokoch 1953 – 1957 pôsobil v múzeu ako správca knižnice, historických zbierok a archívu historik Ivan Houdek. Od roku 1953 patril k externým pracovníkom archeológ Vladimír Uhlár, ktorý získal pre múzeum šesť bronzových mečov tzv. liptovského typu nájdených vo Vyšnom Sliači. Preskúmal a publikačne spracoval praveké sídlisko na vrchu Mních. V rokoch 1955 – 1958 bol správcom historických zbierok Anton Miroslav Huska, ktorého vo funkcii vystriedala Valéria Považanová. Odborné konzervátorské práce na zbierkových predmetoch vykonávali J. Kalina z Oravského múzea a M. Hodoš zo Slovenského národného múzea v Martine. Neskôr túto činnosť prevzal vrátnik J. Matej.

V roku 1955 sa začala generálna oprava budovy múzea (výmena strechy, oprava ústredného kúrenia, vymaľovanie jednotlivých miestností a i. v hodnote 290 tisíc Kčs). V tom čase sa v nej nachádzalo vyše 80 tisíc predmetov. V zasadačke bola zriadená galéria, kde sa konali výstavy a iné podujatia. Múzeum bolo opätovne sprístupnené verejnosti 12. júna 1957.

V rokoch 1957 – 1959 spolupracovníci múzea Andrej Melicherčík, Ján Mjartan a V. Budinský-Krička preinštalovali jednotlivé zbierky podľa vedných odborov do troch oddelení: prírody, histórie a etnografie. Vznikli expozície archeológie, archívnych pamiatok, feudalizmu (1958), živej a neživej prírody (1958 – 1959), kapitalizmu, dejín robotníckeho hnutia a Slovenského národného povstania (1960) a stála výstava o budovaní socializmu v Liptove (1962). V múzeu boli zriadené depozitné priestory a pristúpilo sa aj k revízii vojnou zasiahnutého zbierkového fondu.

Z múzejných expozícií...V roku 1965 prešlo múzeum pod správu Okresného národného výboru v Liptovskom Mikuláši a nadobudlo štatút okresného vlastivedného múzea. Jeho odborná činnosť sa zamerala na zber a dokumentáciu materiálu z územia výstavby vodného diela Liptovská Mara. Zintenzívnila sa spolupráca s pamiatkovými a vedeckými inštitúciami, najmä s Archeologickým ústavom Slovenskej akadémie vied v Nitre, Štátnym ústavom pamiatkovej starostlivosti v Bratislave a Krajským strediskom štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Banskej Bystrici. V roku 1974 vznikli štyri odborné oddelenia: historické, prírodovedné, dokumentačné a národopisné (po zlúčení s Národopisným múzeom v Liptovskom Hrádku), ku ktorým neskôr pribudlo oddelenie vývoja výroby papiera na Slovensku. V rokoch 1970 – 1989 vydávalo múzeum vlastivedný zborník „Liptov“.

Od roku 1989 patrilo múzeum pod ministerstvo kultúry, neskôr Krajský úrad v Žiline a od roku 2001 je jeho zriaďovateľom Žilinský samosprávny kraj. Pre verejnosť je sprístupnených sedem stálych expozícií: 1. geológie, paleontológie a botaniky, 2. zoológie, 3. archeológie, 3. feudalizmu a cechov, 4. národopisu, 5. o živote a diele Andreja Hlinku, 6. histórie vývoja výroby papiera na Slovensku a 7. sakrálneho umenia. Jeho zbierkový fond tvorí 190 tisíc predmetov. Organizačnou súčasťou múzea je Národopisné múzeum v Liptovskom Hrádku a vysunuté pracovisko Čierny orol v Liptovskom Mikuláši. Pod jeho správu patrí Múzeum liptovskej dediny v Pribyline (od roku 1991), hrad Likava, kostol Všetkých svätých v Ludrovej (od roku 1973), Archeologické múzeum v prírode – národná kultúrna pamiatka Liptovská Mara – Havránok (od roku 1991) a expozície v roľníckom dome vo Vlkolínci (od roku 1991) a v baníckom dome vo Vyšnej Boci (od roku 1986). Pred rokom 2000 spravovalo aj hrady Liptov a Liptovský Hrádok, Kostol Panny Márie v zaniknutej obci Liptovská Mara či Považskú lesnú železnicu.

Budova Liptovského múzea v Ružomberku, rok 2006Múzeum sa venuje aj kultúrno-výchovnej a vzdelávacej činnosti, ktorú tvoria výstavy, prednášky, besedy, koncerty, tvorivé dielne a rôzne podujatia pre deti a mládež, zdravých, ale aj telesne či mentálne postihnutých ľudí rôzneho veku. Pri ich organizovaní spolupracuje s mestským úradom, miestnymi základnými a strednými školami, Súkromnou základnou umeleckou školou Jánoš (koncerty v kostole Všetkých svätých v Ludrovej), Škola úžitkového výtvarníctva (výstava maturitných textilných prác spojená s ich prehliadkou a obhajobou), centrom sociálnych služieb „TROJLÍSTOK“ (projekt „Kuchyňa starých materí“ v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline), okresnou organizáciou Slovenského poľovníckeho zväzu (výstava poľovníckych trofejí v Liptovskom múzeu v Ružomberku, podujatie „Deň sv. Huberta“ v skanzene v Pribyline), Fotoklubom pri Liptovskom múzeu, centrom voľného času Elán či folklórnymi súbormi „Liptov“ a „Liptáčik“.

Od roku 2008 múzeum realizuje so Základnou školou Kvačany na hrade Likava program s názvom „Na hrade a v podhradí“ a od roku 2004 projekt „Kelti na Havránku“, v ktorých účinkujú žiaci spolu s pracovníkmi múzea a členmi občianskych združení „Hortus de Likava“ a „Vae Victis“. V roku 2009 sa konali podujatia „Likava v dejinách Liptova“, „Cez prah minulosti“ (archeoskanzen Havránok) a „Legendy a mýty ožívajú“ (kostol v Ludrovej).
Vzdelávacia činnosť sa intenzívnejšie rozvíjala od roku 2003 v múzeu Čierny orol v Liptovskom Mikuláši a od roku 2005 v Liptovskom múzeu v Ružomberku. Podujatia tohto typu tvorili prednášky a besedy na prírodovedné, historické, etnografické a literárne témy, ktoré realizovali spočiatku externí odborníci, neskôr aj pracovníci múzea.

Správcovia a riaditelia Liptovského múzea v Ružomberku (1912 – ):

  • Július Kürti (1912 – 1938)
  • A. Kovalík a J. Jakubík (1938)
  • F. Peller, I. Houdek, J. Sladký, J. Elischer a J. Jakubík (1938)
  • Jozef Jakubík (1938 – 1955)
  • Ján Pavlík (1955 – 1967)
  • Ladislav Cserei (1967 – 2003)
  • Iveta Zuskinová (2003 – 2012)
  • Martin Krupa (2012 – 2020)
  • Michal Kovačic (2021 – 2023)
  • Rastislav Molda (poverený riadením) (2023)
  • Martin Hromada (2024 – )