Od jari stál na čele múzea s najväčším zbierkovým fondom v Žilinskom kraji. V sumarizačnom rozhovore sa rozprávame s historikom Rastislavom Moldom, povereným riaditeľom Liptovského múzea.
Celý rozhovor, doplnený o extra otázky, si môžete vypočuť aj vo forme podcastu. Podcasty Liptovského múzea nájdete TU
Liptovské múzeum má za sebou ďalší rok svojej existencie. Ako vnímate z pohľadu povereného riaditeľa aktuálne skončenú sezónu Liptovského múzea?
Ja rok 2023 vnímam ako veľmi náročný, ale aj napriek tomu ako veľmi úspešný rok, pretože sa nám v tomto roku skutočne podarilo dokončiť veľmi veľa vecí, ktoré boli začaté ešte v minulosti. Súčasne sa nám podarilo začať nové veci, ktoré sme začali realizovať práve v tomto roku, ale budú mať presah aj do ďalších rokov. Pevne verím, že mnohé žiadosti o granty, ktoré sme podali budú vyhodnotené kladne a my budeme môcť aj v budúcom roku realizovať množstvo ďalších a veľmi zaujímavých projektov. Verím tiež, že sa nám podarí pripraviť novú expozíciu venovanú prírode Liptova.
Liptovské múzeum sa skladá z desiatich rôznych expozícií, ktoré sú rozmiestnené na desiatich rôznych miestach naprieč Liptovom. Tkvie v tom výhoda Liptovského múzea?
Špecifickosť Liptovského múzea je postavená aj na tom, že sme skutočne veľkým múzeom s obrovským zbierkovým fondom a s desiatimi rozmanitými expozíciami, nachádzajúcimi sa v podstate po celom Liptove. Ja to na jednej strane vnímam ako veľké pozitívum a benefit Liptovského múzea, pretože to umožňuje prezentovať návštevníkom rozmanitosť a pestrosť objektov a zbierok, ktoré Liptovské múzeum má. Na druhej strane je to aj veľmi náročné sa o všetkých týchto desať expozícií patrične starať. Vyžaduje si to veľa úsilia aj času všetkých nás zamestnancov múzea, a tiež aj veľmi veľa finančných prostriedkov na to, aby sme sa o všetky naše expozície dokázali postarať.
V roku 2023 Liptovské múzeum začalo s rekonštrukciou knižnice. Možno málokto vie, ale počtom zväzkov patrí táto knižnica medzi cenné regionálne knižnice mapujúce nielen Liptov, ale aj jeho širšie či užšie okolie. Prečo Liptovské múzeum pristúpilo k takejto rekonštrukcii?
Je to jeden z projektov, ktorý začal už v predchádzajúcom období a ja som veľmi rád, že sa nám spoločne s kolegami podarilo tento projekt dostať do realizačnej fázy a práve v týchto dňoch sa realizujú posledné drobnosti na skutočne komplexnej rekonštrukcii knižnice. Knižnica je naozaj veľmi rozsiahla, jej knižný fond presahuje 26 tisíc zväzkov. Keďže tento fond nebol uložený vo vhodných podmienkach, tak tento projekt rieši nielen uskladňovanie kníh, ale vytvára aj nové, reprezentatívne priestory, vďaka ktorým všetci záujemcovia môžu prísť do knižnice a budú mať vytvorené patričné podmienky, v ktorých môžu fond študovať. Špecifikum našej knižnice je, že je v nej zastúpený vysoký počet regionálnych periodík, ktoré predovšetkým v prvej polovici 20. storočia na Liptove vychádzali. Knižnica obsahuje aj staršie zbierky, napríklad slovenskú a maďarskú tlač z 19. storočia. Za zmienku stojí, že časť našej knižnice pochádza z rodinnej knižnice významného slovenského národovca Jána Drahotína Makovického, čiže naozaj veľkosť, špecifickosť a rozmanitosť knižného archívu je veľkolepá a myslím si, že mnohé muzeálne knižnice takýto fond nemajú.
Projekt knižnice Liptovského múzea
Starostlivosť o staré knižné zväzky si vyžaduje špecifickú pozornosť. Je tomuto prispôsobená aj budúca technológia knižnice Liptovského múzea?
Áno. Pri písaní projektovej dokumentácie sme mysleli na aj na túto oblasť, a preto knižnica bude rekonštruovaná tak, aby klimatické podmienky boli prispôsobené tomu, aby sme knižné zväzky mohli uchovávať pre ďalšie generácie. Aktuálne sa montuje klimatizačná jednotka, vďaka ktorej budú mať naše knihy adekvátne podmienky na uskladnenie.
Má Liptovské múzeum v pláne venovať sa aj iným rekonštrukciám?
Áno, určite. Tým, že sme múzeum s dlhou históriou, tak mnohé časti treba modernizovať a prispôsobovať 21. storočiu. Aj v tomto roku sme v podstate dokončili jednu novú expozíciu venovanú stredovekým a novovekým dejinám Liptova vďaka ktorým sa pôvodná expozícia prepracovala a v tomto roku sme doplnili do tejto expozície aj nové digitálne smart prvky. Sú medzi nimi aj také, ktoré na Slovensku ešte žiadne múzeum nemá. Spomeniem projekčnú smart vitrínu, kde máme vo vitríne uložené zbierky, po nejakom čase sa táto vitrína zatemní a začne sa prezentovať zaujímavé video o zbierke, ktorú mohli návštevníci vo vitríne vidieť. Konkrétne ide o hákovnicu, strelnú zbraň a návštevníkom sa ukáže video o tom, ako sa hákovnica v minulosti používala.
V týchto dňoch ukončujeme ďalší významný projekt, a to je rekonštrukcia muzeálneho foyer, teda miesta prvého kontaktu s návštevníkom, kde máme na základe architektonického návrhu navrhnutý nový vstup do Liptovského múzea a myslím si, že aj toto bude dôstojný bod prvého kontaktu s návštevníkom.
Rozprávajúci obraz Jána Korvína
Sídelná budova Liptovského múzea pochádza z druhej polovice tridsiatych rokov 20. storočia. Hoc o nej občas zvykneme, samozrejme s plnou dôstojnosťou, hovoriť ako o „starej“, Liptovské múzeum má vo svojej správe aj staršie objekty. Reč je najmä o Hrade Likava. Keď sme na konci letnej sezóny zatvárali Hrad Likava, hovorili sme o tom, že tento hrad môže byť zatvorený až niekoľko rokov, čo súvisí s projektom, výsledkom ktorého by mala byť čiastočná rekonštrukcia Hradu Likava. Skús nám o tomto projekte povedať viac.
Ja sa veľmi teším, že náš zriaďovateľ, Žilinský samosprávny kraj, išiel do veľkého projektu v česko-slovenskej INTEREG výzve a výsledkom tohto projektu by mala byť rekonštrukcia hradu a sprístupnenie aj tých častí, ktoré dnes nie sú sprístupnené pre návštevníkov. Ide o veľmi náročný projekt, ale ak bude úspešný, tak výsledkom bude komplexná obnova Hradu Likava. Súčasťou tejto rekonštrukcie má byť aj vytvorenie nových expozičných priestorov. Keďže sa jedná o náročný projekt, nie je možné ho financovať z našich prostriedkov alebo prostriedkov Žilinského samosprávneho kraja, preto sa pristúpilo k žiadosti o grant. Liptovské múzeum bolo zriaďovateľovi veľmi naklonené, veľmi sme sa potešili a snažili sme sa mu vo všetkom pomôcť. Aktuálne máme hotovú projektovú dokumentáciu, ktorá definuje to, ako samotná rekonštrukcia má prebehnúť. Výsledkom bude Hrad Likava ešte zaujímavejší pre všetkých návštevníkov. Inými slovami, súčasná podoba hradu sa zakonzervuje (zabezpečí) a my tak budeme môcť dostať návštevníka všade tam, kde to len bude možné.
Jedná sa o projekt veľkých rozmerov, ktorého alokovanie finančných zdrojov bude podliehať schvaľovaniu. Čo by sa stalo, ak by tento projekt napokon úspešný nebol?
Ak bude projekt neúspešný, tak budeme musieť hľadať ďalšie grantové zdroje, aby sme tento projekt dokázali zrealizovať. Nemôže nás to odradiť.
Múzeum liptovskej dediny Pribylina
Vytváranie zbierkových fondov patrí medzi mimoriadne dôležité úlohy každého múzea.
Dopĺňanie a vytváranie zbierkových fondov je naša prioritná úloha. Liptovské múzeum má najväčší zbierkový fond spomedzi všetky múzeá v Žilinskom samosprávnom kraji, je to viac ako 200 000 zbierkových predmetov. Počas roka do nášho zbierkového fondu pribudlo niekoľko zaujímavých predmetov, ktoré prišli najmú do národopisného fondu.
Posledné mesiace sme niekoľkokrát avizovali, že ako múzeum máme v hľadáčiku budovu jednej zo škôl v Liptovskom Mikuláši, kde by mohol vzniknúť budúci depozitár Liptovského múzea. Prečo má Liptovské múzeum záujem o vybudovanie nového depozitára?
Súčasné depozitárne priestory nie sú vhodné pre zbierky Liptovského múzea aj preto, pretože tých zbierok máme naozaj veľké množstvo. Ja sa veľmi teším, že pri komunikácií so zriaďovateľom sme už v takom stave, že je reálne, že by Liptovské múzeum mohlo dostať jednu, aktuálne nepotrebnú, budovu školy v Liptovskom Mikuláši, ktorá by definitívne vyriešila problém s depozitármi nášho múzea. Do tejto budovy by sme mohli nasťahovať všetky naše zbierky. S kolegami sme si túto budovu už viackrát prešli, definovali sme kde by sa čo mohlo nachádzať. Ide o rozsiahlu školskú budovu s veľkými triedami, čo nám umožňuje rozmiestniť zbierky podľa jednotlivého druhu a prispôsobiť tomu klimatické podmienky. Samozrejme, vyžaduje si to ešte veľmi veľa práce a súčasne aj veľa finančných zdrojov a taktiež aj prispôsobenie budovy. My to dnes potrebujeme prispôsobiť tomu, aby sme tam dokázali umiestniť naše zbierky. V našom fonde sa nachádzajú aj viaceré svetlo-citlivé zbierky, takže potrebujeme prispôsobiť nielen klimatické, ale aj svetelné podmienky tomu, aby sme zbierkové predmety do budovy mohli umiestniť. V každom prípade potrebujeme priestor o veľkosti takmer 2 000 metrov štvorcových.
Vnútro budovy možného depozitáru Liptovského múzea
Liptovské múzeum je príspevkovou organizáciou Žilinského samosprávneho kraja. Veľkú časť financií múzeum tak získava príspevkom priamo z kraja.
Financie sú veľmi podstatná vec každej inštitúcie. Liptovské múzeum v podstate svoj rozpočet skladá z dvoch častí. Jednou časťou je príspevok zriaďovateľa a druhou časťou sú vlastné príjmy, ktoré si múzeum dokáže zarobiť vlastnou činnosťou. To, čo si Liptovské múzeum vlastnou činnosťou zarobí, sa snažíme investovať do rozvoja Liptovského múzea. Tým, že sme často otvorení počas letnej sezóny 7 dní v týždni a náš aktuálny personálny stav je poddimenzovaný, tak ten stav riešime brigádnickou prácou, na ktorú si musíme zarobiť. Naše peniaze investujeme do tvorby výstav, nových expozícií, istá časť našich financií ide aj na povinné spolufinancovanie projektov.
Aké sú výdavky Liptovského múzea?
Výdavky Liptovského múzea sú naozaj rozsiahle. Sú to predovšetkým mzdy no a potom máme množstvo zákonných povinností, čo sa týka ochrany zbierkových predmetov a objektov.
Čo robí Liptovské múzeum pre to, aby sa snažilo svoje výdavky skrotiť?
Podľa našich možností sa snažíme znižovať našu energetickú náročnosť. Počas leta sme pristúpili ku výmene starých ventilov na nové, termoregulačné, ktoré nám umožňujú regulovať vykurovanie sídelnej budovy, čo bude mať v konečnom dôsledku to, že budeme šetriť energiami.
Región Liptov je právom nazývaný ako najnavštevovanejší región na Slovensku. Premieta sa trend návštevnosti regiónu Liptov aj do návštevnosti Liptovského múzea?
Ja si myslím, že áno, aj keď naša návštevnosť je každý rok približne rovnaká. Ročne do všetkých našich expozícií zavíta viac ako 120 000 ľudí. Rok 2023 je približne rovnaký, ako to bolo v minulom roku. Vrchol našej návštevnosti zažívame počas letných mesiacov, kedy v priebehu dvoch letných mesiacov naše múzeum navštívi viac ako 50 000 návštevníkov.
Výstavy?
Ja sa veľmi teším, že sa nám spolu s kolegami darí prinášať návštevníkom nové výstavné projekty. Tohto roku sme aj vďaka grantovým financiám z Fondu na podporu umenia dokončili Expozíciu stredovekých a novovekých dejín Liptova. Pribudli tam štyri nové interaktívne smart prvky. Ide o projekčnú vitrínu, kde návštevníci môžu vidieť používanie hákovnice v minulosti. Ďalší prvok je hovoriaci obraz Jána Korvína, ktorý návštevníkovi odprezentuje životný príbeh liptovského kniežaťa, pribudla aj animácia osídlenia Liptova v stredoveku a na začiatku novoveku a posledným prvkom je časť venovaná sakrálnym pamiatkam Liptova, čo je zaujímavé vzdelávacie video, ktoré prezentuje gotické a barokové sakrálne pamiatky Liptova. Čo by som chcel zdôrazniť je fakt, že vždy sú pre nás prioritou zbierkové predmety umiestnené vo vitrínach. Smart prvky máme ako nadstavbu, ktorá by mala návštevníka vzdelávať, alebo slúžiť ako prostriedok na prezentovanie toho, čo sa do vitrín nezmestilo, alebo čo nie je možné tam vystaviť. Čo sa týka dočasných výstav, tak veľmi pekné výstavy máme v ďalších našich objektoch, napríklad v Národopisnom múzeu v Liptovskom Hrádku, kde aktuálne prebieha výstava, nazvaná FOTOloveNIE, čo je výstava prezentujúca spôsob vytvárania fotografii divo-žijúcich zvierat v liptovskom prostredí. V múzeu Čierny orol v Liptovskom Mikuláši prezentujeme momentálne výber strelných zbraní z nášho zbierkového fondu. Výstava sa nazýva O zbraniach a ľuďoch.
V roku 2023 Liptovské múzeum otvorilo aj vynovenú expozíciu dejín mesta Ružomberok. Keď sa bavíme o expozíciách, tak sa bavíme o projektoch, ktorých reálna cena je niekoľko sto tisíc eur. Ako dlho bude takáto expozícia vystavená?
Expozícia, ktorá tu bola predtým, tu bola približne 50 rokov, takže ja si myslím, že aj táto tu nejaké to desaťročie s nami bude.
Liptovské múzeum pripravuje pre divákov rôzne programové podujatia. Čo sme mali možnosť v roku 2023 zažiť?
Rok 2023 bol pre nás pestrý a náročný rok. Počas letnej sezóny to boli podujatia, ktoré boli v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline. Jednalo sa o tradičné podujatia, napríklad Ovčiarska nedeľa, Včelárska nedeľa. Čo ma veľmi teší je, že sme mali aj veľmi úspešné nové podujatia, napríklad (Ne)zabudnuté remeslá, počas ktorých sme si do skanzenu pozývali remeselníkov, ktorí sa venujú remeslám, ktoré dnes už nie sú bežné, avšak patria k nášmu kultúrnemu dedičstvu. Teším sa aj z toho ohľadu, že kolegom sa podarilo oživiť v minulosti veľmi dôležité remeslo povrazníctva. Kolegovia odprezentovali celý proces toho, ako povraz z konope vzniká a návštevníci si túto schopnosť mohli aj vyskúšať, a to od spracovania konope až po motúzik, ktorý si mohli so sebou vziať domov.
Je jasné, že vystavené expozície a zbierky nebudú baviť návštevníkov do nekonečna. Múzeum sa tak musí zamýšľať nad udržateľnosťou pozornosti. Ako sa múzeum stará o udržateľnosť a ako plánuje svoje aktivity?
Myslím si, že výhodou Liptovského múzea je široký a pestrý zbierkový fond, ktorý nám umožňuje priniesť zaujímavé a nové výstavy, ktoré prezentujú nielen zbierky, ale otvárajú aj zaujímavé témy z minulosti či prítomnosti. Snažíme sa o pestrosť a vždy na konci roka si s kurátormi múzea sadneme a na základe ich výskumov sa snažíme prezentovať zaujímavé témy. Vieme, že nie je dobré iba uložiť zbierky do vitrín, ale vždy je dôležité prísť aj s interaktivitou, ktorá zapojí návštevníka do výstavy, ktorú môže vidieť. Napríklad vo výstave, ktorú aktuálne dokončujeme, nazvaná Secesia na Liptove, máme vymyslených viacero interaktívnych prvkov, vďaka ktorým sa návštevník stane spolutvorcom tejto výstavy a spozná všetky secesné veci, ktoré na Liptove boli, cez secesné odievanie, secesnú architektúru a máme aj veľmi zaujímavý zbierkový fond plagátov a pozvánok so secesnými ornamentmi. Vďaka tomu návštevník výstavy Secesia na Liptove bude mať možnosť vytvárať aj vlastné secesné ornamenty.
Je pre múzeum dôležité, aby sa prispôsobovalo nastupujúcej generácii budúcich návštevníkov?
Určite sa treba prispôsobiť návštevníkovi, avšak my máme svoju úlohu a nikdy by sme nemali podliezať našu latku tak, ako je nastavená z minulosti. Kompromis sa dá docieliť aj interaktivitou pri tvorbe výstav, pričom interaktivita nemusí spočívať iba v umiestnení digitálnych prvkov, ale dá sa docieliť aj rôznymi jednoduchými prvkami, vďaka ktorým sa návštevník stane spolutvorcom výstavy.
Aké aktivity má Liptovské múzeum naplánované v roku 2024?
Trápi nás viacero havarijných stavov, ktoré musíme riešiť. Zareagovali sme na viacero grantových výziev, zapojili sme sa do nich a pevne verím, že budeme úspešní. Ak budeme úspešní, tak dôjde k veľkej rekonštrukcii strechy v sídelnej budovy v Ružomberku, ktorá je v havarijnom stave a je potrebné ju riešiť. Súčasťou tohto projektu je aj vybudovanie novej, stálej expozícii venovanej prírode Liptova, a taktiež aj modernizácia komunikačných priestorov. Pevne verím, že sa opäť zmodernizujeme a prispôsobíme sa potrebám návštevníkov v 21. storočí. Toto nie je jediný grant, do ktorého sa Liptovské múzeum zapojilo, tak isto potrebujeme riešiť aj šindľové strechy v Múzeu liptovskej dediny Pribylina, čo bol druhý veľký grant, do ktorého sme sa zapojili. Ak budeme úspešní v tomto grante, tak dôjde k výmene striech, ktoré treba pravidelne ošetrovať a ochraňovať do budúcna. Pevne verím, že mnohé objekty Pribyliny tak získajú novú strechu.
Mgr. Rastislav Molda, PhD.
Keďže tento rozhvor mal charakter sumarizačného, avšak bavíme sa aj o projektoch, ktoré majú viacročný presah, tak ako by podľa teba malo vyzerať múzeum v roku 2030?
Ja pevne verím, že múzeum v roku 2030 bude mať naozaj adekvátne depozitárne priestory, aby sme sa dokázali o naše zbierky postarať a uchovať ich aj do budúcna. Súčasne treba myslieť prezentáciu zbierok formou dočasných výstav alebo formou stálych, trvalých expozícií. Dokázali sme už aj v minulosti, že vieme spraviť moderné a zaujímavé expozície, najmä Expozícia stredovekých a novovekých dejín Liptova, Expozícia dejín mesta Ružomberok a pred rokmi sme otvorili výstavu Poklady spod Likavy. Nevzniká to rýchlo ani ľahko, no výsledok skutočne stojí za to.
Na čo sa môžeme tešiť počas prvých týždňov nového roka?
Dramaturgia výstav a podujatí je už hotová. Ja sa teším, že sme spoločne s kolegami prišli s veľmi zaujímavými projektami, spomeniem výstavu Secesia na Liptove. Súčasne kolegovia v Národopisnom múzeu v Liptovskom Hrádku pripravujú výstavu (pracovne) nazvanú Detstvo na Liptove, čo bude výstava, na ktorej si odprezentujeme to, ako sa naši predkovia hrávali, ako trávili voľný čas na dedine a ako detstvo na dedine vyzeralo.