Založené v roku 1912 skupinou nadšencov okolo Artúra a Júliusa Kűrthiovcov, zoskupených v Liptovskej muzeálnej spoločnosti. Pôvodným sídlom múzea bola stará fara z 15. storočia, na mieste ktorej sa v súčasnosti nachádza mauzóleum Andreja Hlinku. Od roku 1937 múzeum sídli v reprezentatívnej budove, postavenej v 30. rokoch 20. storočia podľa projektu významného ružomberského architekta Vojtecha Donnera (1901 – 1945). Mecénom výstavby novej muzeálnej budovy, jednej z prvých účelových stavieb svojho druhu Čítať viac...
Tradičný trojpriestorový dom s hospodárskymi stavbami v lokalite svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, charakteristický pre horské oblasti stredného Slovenska. Expozícia dobového spôsobu života a bývania dolnoliptovskej roľníckej rodiny z prvej polovice 20. storočia. V humne objektu sa konajú príležitostné výstavy z tvorby ľudových remeselníkov a ďalších umelcov, je tu umiestnená časť stálej expozície, venovaná tradičnému poľnohospodárstvu. Obec zapísaná v Zozname svetového a kultúrneho dedičstva UNESCO
Múzeum Čierny orol Liptovský Mikuláš
Historická budova na mieste niekdajšieho zájazdného hostinca, spomínaného už v 17. storočí. Okrem primárnej funkcie hotelového a reštauračného zariadenia, ktorá bola čiastočne zachovaná až do 70. rokov 20. storočia (názov podniku vznikol po roku 1850), slúžil Čierny orol aj ako centrum kultúrneho života, ktoré svojím významom presiahlo hranice Liptovského Mikuláša. V roku 1830 sa tu začala písať história slovenského ochotníckeho Čítať viac...
Národopisné múzeum Liptovský Hrádok
Národopisné múzeum bolo zriadené rozhodnutím Okresného národného výboru v Liptovskom Hrádku uznesením č. 214 zo dňa 15. júna 1955 ešte ako Okresné vlastivedné múzeum hornoliptovského ľudu. Na Národopisné múzeum Liptova bolo premenované až v roku 1960, kedy bola rozšírená aj jeho zberná oblasť na územie celého Liptova. Od roku 1974 je organizačne pričlenené k Liptovskému múzeu v Ružomberku. Od roku Čítať viac...
Múzeum liptovskej dediny Pribylina
Múzeum liptovskej dediny sa výrazne odlišuje od ostatných múzeí v prírode predovšetkým formou zástavby a skladbou objektov. Je obrazom stredovekého sídla s výsadami a právami mestečiek. Okrem drevených obytných a hospodárskych stavieb, reprezentujúcich typické znaky ľudového staviteľstva roľníckych a remeselníckych vrstiev, sú tu aj dva vzácne stredoveké kamenné objekty. Všetky stavby spolu vytvárajú jedinečnú skladbu historického a kultúrneho prostredia dávneho Liptova. Goticko-renesančný kaštieľ z Parížoviec je najstarším zachovaným Čítať viac...
Areál s náznakovými rekonštrukciami obytných, fortifikačných a kultových objektov z mladšej doby železnej a staršej doby rímskej, jedna z najznámejších a najdôležitejších lokalít púchovskej kultúry na Slovensku. Na svahoch a terasách juhovýchodného výbežku Úložiska, rozsiahleho masívu dominujúceho centrálnej časti Liptovskej kotliny, sa pôvodne rozprestieralo niekoľko remeselnícko – roľníckych osád. Ich obyvateľstvo, ovplyvnené hmotnou i duchovnou kultúrou Keltov, udržiavalo čulé obchodné styky so severorímskymi provinciami, keltskými oppidami na západe Čítať viac...
Kráľovský strážny hrad, ktorý pred rokom 1341 vybudoval zvolenský župan Donč. Od konca 14. storočia ho do užívania dostávali liptovskí župani, bol v držbe viacerých významných rodov, najmä Hunyadyovcov, Illésházyovcov a Thökölyovcov. Posledne menovaní hrad v druhej polovici 17. storočia prebudovali na prepychovú súkromnú rezidenciu. V rokoch 1431 – 1434 bol významnou husitskou pevnosťou, v 14. – 17. storočí prekonal niekoľko obliehaní. Po dobytí hradu cisárskym vojskom v decembri Čítať viac...
Gotický kostol Všetkých svätých Ludrová – Kút
Vidiecky kolonizačný kostolík, postavený v poslednej tretine 13. storočia v priestore medzi Ružomberkom a Liptovskou Štiavnicou. Pred rokom 1466 pristavili na západnej strane dvojpodlažnú hranolovú vežu a na začiatku 16. storočia kostol rozšírili o južnú loď s novým vstupom. Areál kostola ohraničuje neskororenesančný ohradný múr zo 17. storočia s klasicistickou bránou postavenou roku 1843. Interiér kostola je cenným svedectvom stredovekej nástennej maľby. Na severnej stene pôvodnej lode sa nachádza figurálny Čítať viac...
Múzeum baníctva a hutníctva Maša Liptovský Hrádok
Historické objekty Vážnica a Klopačka dokladajú tradície hornoliptovského baníctva a hutníctva, ktoré sa uchovali v aktívnej podobe až do 2. polovice 19. storočia. V priestoroch Klopačky sa nachádza galéria vybraných reprodukcií starých banských drevorytov z diela Juraja Agricolu „De re metallica libri XII“, ktoré ilustrujú vývoj baníctva po 16. storočie s technologickými prvkami a ťažobnými postupmi typickými aj pre liptovský Čítať viac...
Expozícia tradičného spôsobu života a bývania baníckej rodiny v dome s originálnym pôvodným vybavením, ktorý pre múzejné účely daroval posledný majiteľ Daniel Böhmer. Dom má päťpriestorovú dispozíciu s pôvodným vykurovacím systémom. Vstupným priestorom je pitvor, ktorý okrem komunikačnej funkcie slúžil aj na prípravu jedla. Predná izba bola len príležitostne obývanou miestnosťou. V zadnej izbe, ktorá v minulosti slúžila na spávanie Čítať viac...
