Dušičky a sviatok Všetkých svätých v múzeu

Sviatky Dušičiek a Všetkých svätých patria medzi spomienkové dni venované zomrelým. Naši predkresťanskí predkovia verili, že sa duše mŕtvych zúčastňujú na všetkých významnejších udalostiach rodinného života a preto bolo potrebné na ne pamätať príslušnými obradmi. Na Orave a v Liptove nechávali cez noc z 1. na 2. novembra na stole časť večere, alebo pripravili chlieb, maslo, zámožnejší i pálenku alebo iný nápoj. Niektorí priložili aj nôž, aby si duše z pečiva mohli odkrojiť.

V tradičnej kultúre k obyčajovým prejavom patrili návštevy cintorínov a pálenie sviečok na hroboch. Hroby sa v minulosti obkladali machom, čečinou a čečinovými vencami. Úprava hrobov kvetmi je v roľníckej kultúre pomerne novším javom.

Tak ako naši predkovia i my v múzeu sa každoročne snažíme uctiť pamiatku tých, ktorí sa významnou mierou pričinili o vznik či rozvoj múzea.

Takými boli Daniel Böhmer a Emília Böhmerová z Vyšnej Boce, ktorí Liptovskému múzeu zanechali svoj rodinný dom s pôvodným vybavením, ktorý dnes slúži ako expozícia tradičného spôsobu života a bývania baníckej rodiny.

Spomíname taktiež na Jolanu Horníčkovú, stredoškolskú profesorku, ktorá v polovici 50. rokov 20. storočia prišla s myšlienkou vytvoriť múzeum, mapujúce život a kultúru hornoliptovského ľudu. V tomto období spolu s okruhom dobrovoľných pracovníkov začína so zberom prvých muzeálnych predmetov. Jolana Horníčková bola tak od roku 1959 prvou riaditeľkou vtedy Okresného múzea hornoliptovského ľudu v Liptovskom Hrádku.

CLOSE
CLOSE